reklama

Dedkov blog ...... alebo spomienky z iného sveta, než je tento

Pravidelne chodím za svojím dedkom do Senca, nakoľko my dvaja máme medzi sebou veľmiI zvláštny a jedinečný vzťah. Nakoľko som jediná dcéra, jeho jedinej dcéry, ktorú si s babičkou po dvoch synoch vyslovene vymodlili. Avšak keď som sa narodila, dva týždne po mojom pôrode mamička zomrela. No a tak sa dedko “vo mne vidí”. Je to človek, ktorý ma miluje bezpodmienečne bez ohľadu na to, aká som. A to isté cíti aj on odo mňa.  Ako vždy, keď sme spolu, preberáme rôzne témy a milujem počúvať jeho rozprávania z čias, keď bol dieťaťom a tento svet bol úplne iný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)
Obrázok blogu

Dedko má dnes 92 rokov, vyzerá maximálne na 70 – no veď posúďte sami z foto (myslím, že tu je „páchateľ“, po ktorom mám tie gény, že nevyzerám na svoj vek J Karolko Sudor J)   a pochádza  z Oravy, presnejšie z Hornej Lehoty. Naša široká rodina žije aj v Trstenej – Štúrovci, Oravskom Podzámku …atď. Vtedy ľudia využívali všetko, čo príroda dala, fyzicky sa síce narobili, ale žili omnoho krajšie. Hovoril mi, ako prala jeho mamina a ženy v potoku prádlo, keď bol malý. Predstavte si, že vtedy špinavé “prádlo” vylúhovali popolom, cez neho preliali vriacu vodu, to sa vylúhovalo, potom to vzali k potoku – aj v zime, a vytrepali z toho zvyšok špiny. Žehličky boli na uhlie…. Rozprával mi celý postup, ako sa vyrábala z konope látka na vrecia. Ako sa zasialo, potom sa semená oddelili od stonky, semená sa zahodili a využívali sa stonky a listy rastliny, lebo tie boli veľmi pevné, potom …..to je na dlhé rozprávanie…… ako vyrobili tu látku, sušili to na slnku-každý mal vyhradenú jednu časť poľa a potom sa z toho šili vrecia. Porozprával mi, ako sa vyrábalo plátno z ľanu.   Zo semien robili sami ľanový olej,  ako sa tkalo, čo sa z plátna šilo, aké časti odevu, aká látka sa na čo využívala, ako si robili lyže z jaseňového dreva, ako chodili s bratom kone pásť a ako sa im raz stratili a hľadal ich tri dni, kým prešiel až za Maguru – všade chodili pešo -a tam sa spýtal richtára a on ich mal zavreté, lebo ich našiel a potom mu ich dal. Ako sa cez noc zľakol hlucháňa na rozhľadni, keď si tam ľahol prečkať do rána a myslel si, že to je nejaké strašidlo, o ktorých vtedy ľudia medzi sebou rozprávali. Bola polnoc a vartáš -či ako sa volal trúbil polnoc v dedine. Ako používali v škole namiesto zošitov tabuľky a grifle,   prváci sedeli v prvom rade, druháci v druhom a ako chodili cez prestávky do potoka chytať vidličkami ryby – hlaváče, tie boli vraj také sprosté, že keď ste pomaly odhrnuli kameň, tak sa nepohli a tak ich raz dva chytili. Potom ich piekli na ohni alebo doma si posadali do kozuba a tam ich opekali, vraj mali také mäkké kosti, že aj tie   pojedli. Ako ich mama úžasne piekla chlieb a ako super rozvoniaval, kravka dala mlieko a z toho robili maslo, od ovečiek, syr, žinčicu….. prosto VŠETKO, ČO PRÍRODA DALA, im stačilo. Bábätkám pudrovali zadoček takým práškom zo smreka, čo tam červotoče rozožrali to drevo, vznikol nejaký prášok a to dávali bábätkám na zadočky. My si to nevieme ani   predstaviť a žili v pohode, zdravo,nič im nebolo.   Úžasné, ako je to všetko nádherne stvorené, a ľudia dnes zabudli na tieto dary, ktoré sú tu pre nich.   Dnes jeme a aj naše deti ktovie aké “humusy”, čo firmy vyrábajú tak, aby mali čo najmenej nákladov na výrobu a čo najviac zisku. V masle už pomaly nie je mlieko, ale voda, v saláme takisto, aby bola ťažsia, keď to dajú na váhu….. jednoducho hrôza.  Dnešný svet prináša omnoho väčšie tlaky na psychiku – vlastne sami si to vytvárame, lebo aj vtedy mali ľudia obrovské tlaky na psychiku, veď dedko bol vo vojne aj jeho otec a čo je horšie, ako keď prežijete to, že ste sa pozerali smrti priamo do tváre a vidíte vedľa seba zomierať kamaráta, ktorého trafil granát ?  Niekto múdry raz povedal, že najlepšia učebňa života je minulosť staršieho človeka, než som ja....   a tak som poprosila dedka, aby urobil tomuto svetu jednu veľkú službu a rozpovedal nám všetkým, ako sa vtedy žilo, čo všetko prináša život – prežil už všetky svoje tri deti, aj manželku, rovesníkov, súrodencov .... žije mu len jedna sestra. Môžeme byť všetci šťastní, že je medzi nami a že máme tú česť   poznať naživo človeka, ktorý zakúsil život aj v inej dobe, než je táto súčasná. A tak mu pomôžem založiť jeho vlastný blog  a bude pekne písať všetko to, čo ho napadne. Tešte sa na blog Pavla Feranca J  

Henrieta Holúbeková

Henrieta Holúbeková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  1x

... jednoducho JA ... Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť a MY v nejDeti - živí anjeliMoje potulky svetomSúkromnéPošli to ďalej ...Dom poznaniaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu